…alebo ako som sa stal mamou!

Byť mamou nie je ľahké. Ba priam by som rovno povedal, že je to úmorne náročné. Viem o tom svoje. Zhodou všetkých faktických, osobnostných, či osudových vplyvov v našom partnerskom vzťahu sa mi totiž stalo, že bolo pre nás ako rodinu výhodnejšie, aby som ja ako muž ostal doma na rodičovskej dovolenke, kým moja manželka sa venovala svetským veciam a zarábaniu peňazí. „Čo tam po tom,“ – povedal som si ako nejeden chrabrý muž – „aspoň si na materskej oddýchnem!“. Nuž je to celé inak. Ale pekne poporiadku.

Pre zjednodušenie vypustím z môjho materského dobrodružstva prvé tri-štyri mesiace života bábätka, kedy defakto len papá, spinká a kaká a len chvíľkami býva hore a tíško občumuje bezprostredné okolie, kým znova zaspí. Zaujímavé to začne byť až potom. Prvý šok rodič zažije, keď sa niekoľko nocí po sebe nevyspí, lebo dieťa v rôznych štádiách noci z nejakých neznámych príčin reve ako najaté. Pre zodpovedného rodiča to teda znamená snažiť sa so zalepenými očami po nejakej tej hodine spánku bábätko utíšiť a znova uspať. K dispozícii je celá plejáda podivných spôsobov: robiť skoro hodinu drepy či iné hopsavé pohyby, kývať sa s dieťaťom v náručí, skákať s ním na fitlopte, uviazať si ho do šatky či nosiča a prechádzať sa po dome, či mu spievať uspávanky, alebo všetko z toho dokopy alebo ľubovoľne na striedačku. V lepšom prípade dieťa zaspí tak do hodiny, v horšom prípade nezaspí ani potom a vy máte nervy v kýbli! A kto to celé rieši? No mama! Lebo ocinko spinká, keďže ráno vstáva do práce a musí sa vyspať. Vlastne v mojom prípade to riešim ja, lebo to mamina vstáva do práce. A hovorím vám, už len po týždni takéhoto celonočného nespánku ide o totálny masaker vašej psychiky a životnej pohody, či nebodaj domnelého osvietenia, ktoré ste akože už predtým dosiahli.

A potom po prebdenej noci príde úsvit, čo je v rôznych rozprávkach znamenie, že ťažká noc pominula a so začínajúcim dňom už je všetko lepšie. Pre niekoho na materskej však ani veľmi nie! Partnerka sa vytratí do sveta a ja mám nejaký krátky čas, keď dieťa po prerevanej noci konečne zaspí od únavy, aby som urobil… vlastne čo? Mám si ísť tiež ľahnúť? Alebo mám naložiť umývačku? Alebo roztriediť prádlo a naložiť práčku? Či nebodaj začať riešiť nejaké prvotné jedlo, aby som bábo nachoval, keď sa po nejakých troch hodinách zobudí? A kde do toho celého vložím svoje vlastné pracovné povinnosti o ktorých som bol presvedčený, že ich na materskej zvládnem na brnkačku, kým dieťa bude cez deň spať. A samozrejme bolo hneď úplne zjavné, že na nejaký osobný čas môžem rovno zabudnúť.

Keď sa bábo zobudí, po absolvovaní pravidelného rituálu prebaliť, nachovať, umyť a prezliecť nastáva chvíľa, kedy sa mu už rozhodne nechce spať. A chce sa hrať, alebo čo to vlastne chce. Lenže okrem točenia hlavičkou, kývania rúčkami a nôžkami a snahu o komunikáciu v jazyku bejbiš toho veľa iného neurobí. Takže nastupuje rodičovská animácia. Hrkálky vyhrkávajúce vymyslené melódie, plyšáky pochodujúce v zornom poli bábätka, či opičky, ktoré rodič robí v nádeji, že sa bábo zasmeje. V zásade treba robiť všetko možné aj nemožné, aby dieťa znova nerevalo (lebo to nie je stav, ktorý sa dá dlho ignorovať, to mi verte), a pokiaľ možno znova čím skôr na nejakú hodinku, dve zaspalo. Máme teda zhruba poludnie, ja som hotoffson a na úvahu, či idem riešiť nejaké domáce práce či vlastné pracovné aktivity, ani nedôjde. Proste si ľahnem vedľa a spím, kým sa dá. Ak mám šťastie, tak sa do príchodu maminy z práce takýto cyklu zopakuje už len raz, a ak nemám, zopakuje sa viackrát, prípade je ešte všetko inak a dieťatko buď mrnká či reve, alebo spí namiesto dvoch či troch hodín len polhodinu. Alebo sa pokaká trikrát za hodinu a treba to riešiť hneď, lebo inak znova reve. Skrátka, žiadna rutina, o ktorú by ste sa radi opreli, neexistuje. A teda znova pripomínam, že v noci som skoro vôbec nespal, a nespal som ani cez deň, ani som nič poriadne neurobil, ani si neoddýchol.

No a potom príde čas príchodu maminy z práce, na ktorý čakám ako na spasenie. Našťastie pre mňa prsník má len ona, takže dieťa hneď presmeruje svoju pozornosť na ňu. A to je môj čas pre oddych alebo keď sily stačia na nejaký pracovný minivýkon. Manželka našťastie z vlastnej skúsenosti chápe, akým peklom som si prechádzal, tak nešomre a pomáha, kde sa dá. Hovorím našťastie, lebo z odposluchu viem, že mnohý iný chrabrý muž, ktorý príde večer z práce U-ŤA-HA-NÝ, proste chce mať kľud, dať si pivo pred telkou, či robiť inú relaxačnú aktivitu, aby sa náležite zregeneroval a ráno išiel do práce znova oddýchnutý. Teda relatívne samozrejme, lebo on totiž z vedľajšej izby občas v noci započuje, ako dieťa plače, a to je otrava no!

Bude zajtrajšok iný, či kedy sa to zlepší? Nie, nebude. Pozitívna zmena v nedohľadne a ja sa cítim byť na konci so silami. Alebo aspoň tak sa mi zdalo, kým sa náročnosť hry Dieťa v1.0 znova nezvýši, a to ma neprinúti vytiahnuť moje energetické rezervy až z päty. V ďalších leveloch ma totiž čakajú nasledovné výzvy: Prvé bežné choroby – dieťa v noci nespí, lebo má soplíky, cez deň je mrzuté so sklonom revať. Prerezávanie prvých zúbkov – dieťa nespí ani v noci ani cez deň, nonstop reve. Dieťa sa už podstatne viac zaujíma o okolie, ale ešte sa nevie pohybovať – všade ho treba nosiť, ak ho nenosím, dieťa reve, pričom môj seknutý chrbát ho nezaujíma. Dieťa sa už začalo batoliť – nonstop neporiadok v celom byte, lebo vyťahuje všetky šuflíky, všetko chce dať do úst, a keď mu niečo vezmem z ruky, tak reve. Dieťa sa už snaží samé kŕmiť – zvýšené nároky na upratovanie a prezliekanie, častokrát s revom. Dieťa už samé chodí (jupí, netreba ho už nosiť!) – zvýšené nároky na pozornosť, aby sa netrepalo zo schodov, nestiahlo na seba niečo horúce, nestrčilo nič kovové do elektrickej zásuvky, skrátka vždy mu byť za pätami. A tak ďalej, a tak ďalej. Stále málo šokujúce? Tak si do toho ešte primyslite ďalšie dieťa s odstupom napr. dva roky, kde to s tým najmenším musíte absolvovať všetko celé od začiatku, pričom staršie dieťa vám to nijako neuľahčuje, ba priam naopak. A ak máte radi hry v štýle SURVIVAL (teda boj o prežitie), tak za cca ďalší jeden a pol rok môžete do počtu prirátať ešte jedno dieťa. A nie, nefantazírujem a  nepreháňam, takéto sa ľuďom už stalo!

Takže tu máme maminu (alebo ocina) na rodičovskej dovolenke, ktorí sa o dieťa či viac detí starajú 7 dní v týždni, cca 18 hodín denne, pričom tých zvyšných 6 hodín spánku majú nonstop pohotovosť. Žiadne úľavy či bonusy za prácu v noci či počas sviatkov, ani nárok na žiadnu dovolenku na najbližších pár rokov. A teraz tramtaradá! Všetko toto úsilie za tú najzodpovednejšiu a najdôležitejšiu činnosť v histórii ľudstva súčasný štátny systém oceňuje približne sumou 220 Eur mesačne! Keby vám niekto ponúkol možnosť práce za obdobných podmienok a za takýto plat, prijali by ste ju, alebo by ste si poklopali na čelo, či je naozaj psychicky v poriadku?

Tieto slová však nemajú byť ďalšou zúfalou sťažnosťou na nespravodlivý systém, pretože by bola škoda zameriavať svoju pozornosť práve týmto smerom. Skôr môžu byť príležitosťou najmä pre mužov trošku viac uvidieť za oponu toho, čo sa deje doma v skrytosti a akoby automaticky. Úplne chápem, že skutočná realita takzvanej materskej dovolenky je pre nich skrytá, lebo kto to nezažije na vlastnej koži, tak si nevie predstaviť. Sám som bol taký, kým mi život nenadelil skúsenosť aj z druhej strany. Cez všetko svoje pochopenie tohto nepochopenia ma však občas poriadne vytočí, keď zo strany známych či kolegov občas započujem, ako ich žena na materskej relaxuje, kým oni drú v práci a potom doma chcú mať konečne pokoj. Chlapi, netušíte, čo hovoríte! Ja teraz už štandardnú osemhodinovú prácu kdesi v kancelárii považujem za oddych. A pritom nie som propagačný agent zo ženských radov, som jeden z vás, len múdrejší o jednu skúsenosť, takže si otvorte ušiská.

Záverom však to najpodstatnejšie. O žiadne umelé morálne poučenia tu nakoniec aj tak nejde, lebo tie sú samé o sebe zbytočné. Ale ak sa vám skrz tieto moje riadky aspoň na chvíľu zazdalo, že ten výkon a výdrž, ktoré vaša partnerka podáva na materskej dovolenke, sú neskutočné, možno je už na čase povedať: „Milá žena, netušil som, že toho pre naše deti a rodinu robíš toľko, zo srdca ďakujem!“. A potom ju potešte. Pošlite ju na masáž alebo na víkend s kamoškami, alebo jej aspoň kúpte kvety. Zaslúži si všetko z toho. A oveľa viac!

Chcete zlepšiť svoje rodinné alebo partnerské vzťahy?

Prihlásiť sa na kurz

15 thoughts on “Mýtus o materskej dovolenke

  1. Zuzana vraví:

    Hodte si do Youtube odkaz Worlds Toughest Job – for our moms – unofficial. Krajsie sa to ani neda vyjadrit.
    Tieskam vsetkym muzom, ktori to tiez pochopili lebo byt rodicom je naozaj tazske.

  2. Lenka vraví:

    Výborný článok, ďakujeme!!! Nám sa stalo to, že máme troch chlapcov za sebou, medzi každým je rok a pol 😀 Najmenší má pol roka . Najviac si oddýchnem keď idem s nimi niekam autom – ta chvíľa čo sedia pripútaní v autosedačkách je moje jediné voľno 😀

  3. Basa vraví:

    Pekne,.pravdive, z jednym velkym ale… nie nadarmo ma ta zena matka prsnik, ktory vsetko ale vsetko natotal ulahci… netreba si hadzat sam sebe polena pod nohy. Prso – pokoj, puto s matkou – zaklad zdraveho vyvoja vztahov, liek na vsetko. Zabudnute a znova najdene. Dieta sa preto nenarodi muzovi ale zene. A matka ktora opusti svoje dieta kvoli praci je pre mna krkavcia matka. Ziadne financne prilepsenie nie je viac ako starostlivost o svoje dieta. Radsej nizsia zivotna uroven ako toto.

    • Rastislav Ďurove vraví:

      Vo všeobecnosti by sa snáď dalo pripustiť, že máš pravdu, ale každý vzťah je iný, každý má svoje špecifiká, takže s týmto paušálnym názorom sa nevyhnutne skôr alebo neskôr musíš pomýliť v úsudku (resp. predsudku). V našom príbehu to za prvé bolo tak, že nešlo o voľbu trochu nižšej životnej úrovne, ale o výrazný rozdiel, takže defakto nebolo na výber. Za druhé manželka kojila deti nepretržite od prvej chvíle, vždy na požiadanie, častokrát až za svoje hranice (prvé dieťa sa odstavilo po 2,5 roku), v súčasnosti stále kojí druhé dieťa. V našej situácii sme to teda riešili tak, že som s prvým dieťaťom za ňou chodil do práce v nejakom rozumnom intervale. Navyše situácia, že manželka bola nejakú dlhšiu dobu mimo, bola skôr výnimočná, v tomto článku som však túto situáciu schválne dal do popredia kvôli väčšiemu kontrastu, aby aj málo chápaví muži pochopili podstatu a hlavnú myšlienku. A za tretie každý pár to môže mať vzájomne a aj vo vzťahu k deťom nastavené rozlične či neštandardne podľa osobných dispozícií, hlavné je, aby to v rodine fungovalo. Nemyslím si, že niektoré naše dieťa utrpelo nejakú ujmu zo strany jedného alebo oboch z nás. Práveže si cením, že som si mohol vďaka tomu k deťom vytvoriť užší vzťah než by bol možný, keby som trávil 8 a viac hodín v práci. Nehovoriac o tom, že táto skúsenosť je sa pre mňa stala neoceniteľným vhľadom do pozície žien na materskej „dovolenke“. Odporúčam zažiť každému mužovi!

    • Juraj vraví:

      “matka ktora opusti svoje dieta” ?! Nic hulvatskejsie a skaredsie matke babatka, ktora zivi rodinu povedat nemozno! (a chyba ti tam ciarka pred slovom ktora)

      • Rastislav Ďurove vraví:

        Nuž, tak to je ukážkový predsudok. A Vesmír predsudky rád používa ako volanie po náročných životných skúškach. Tak teda držím palce a prajem veľa šťastia 🙂

  4. Gabo vraví:

    Máme 2,4 a 6 ročných chlapcov. Každá cesta autom je výzva a peklo. Bitky, hádky o jedlo ( slané tyčinky, croissanty), vodu kto sa napije prvý, hračky ktoré musia byť vždy po ruke.

  5. Zuzana P. vraví:

    Pekne napísané. Zažili sme si to pri prvom, šialené koliky, non-stop hore. Našťastie môj partner pomáhal a v noci sme išli na striedačku, lebo myslím, že by som to neprežila. Pamätám keď už sme mali pocit, že obaja umierame a malý v noci plakal o dušu, manžel ho chytil do náručia a začal s ním vyskakovať ako laň po spálni, vtedy som sa tak strašne v tom zúfalstve nasmiala a aj on, ani neviem kde sme na to zobrali energiu. Druhá bola už našťastie spachtoško bez kolík. Ale keď sa v noci rozhodla, že sa chce hodinku-dve poobzerať po okolí, tiež sme išli na striedačku. Stalo sa, že manžel v kancelárii nad pc zaspal, našťastie sú šéfovci tiež otcovia takže to tolerovali. Skutočne ak človek nenájde človeka, ktorý to proste ťahá s ním tak sa to v zdraví asi ani nedá zvládnuť. Teraz sa na tom už celkom zabávame. Deti majú 4 a 2 roky a sú to najlepšie čo sme doteraz spolu dokázali … sme 4 parťáci a pomáhame si bez rozdielu veku a pohlavia … nie je nič krajšie 🙂

    • Jana vraví:

      Zaujímavý komentár a vtipný 😉 Nuž u nás boli veľmi šialené koliky, noci som ťahala sama, dieťa normálne nespalo do 4 rokov, a dokonca 1 celý rok som spala max. 1 hodinu na obed. A áno máte pravdu, toto sa v zdraví prežiť nedá, veru že som dlho bola chorá, s chronickou nespavosťou do 4 rokov veku dieťaťa (rozumej buď ma budilo dieťa, alebo som sa budila už zo zotrvačnosti aj sama 😀 )

  6. Andrea vraví:

    Skvelé, skvelé, skvelé 🙂 napísané vtipne a s nadhľadom. Som myslela, že takýto muži už vymreli 🙂 Ten môj mi nosí kvety. Pomerne často. Len neviem či kvôli tomu, že oceňuje čo robím, alebo to je dobrou výchovou 🙂 Ale skôr to bude asi tá výchova 🙂 Sú muži, ktorí by “materskú dovolenku” vôbec nedali aj keby ich manželka nosila domov milióny.

  7. Katarína k vraví:

    Som už babka.No musím povedať,že napìsaný článok by si mal prečítať , každý rodič s malinkýmu deťmi.Za našich čias sme také vymożenosti žiaľ nemali.A to manžel pri našich po sebe idúcich synov,ťahal aj päť dni v týždni nočné.A vtedy som z deťmi musela robiť všetko možné aby sa mohol vyspať.Takže Váżte sa navzájom, buďte si oporou a tešte sa na čas , keď na to vsetko budete spomínať.Verím že v dobrom.

  8. Anonym vraví:

    Som rada, že dnes je taká vymoženosť, že si už aj chlapi môžu “užiť” materskú dovolenku. Dokonca by som privítala, keby snáď na cca 2-3 týždne bola pre nich povinná ( tak, ako kedysi pre mužov tzv . “manévre”, ktoré tak často spomínajú). Ja som mala tiež pred viac, ako 30-timi rokmi dve malé deti po sebe, bez možnosti kedykoľvek požiadať o pomoc niektorú z babiek (pracovali), manžel niekedy na takmer týždeň mimo domova, k dispozícíí “iba” automatickú pračku, v ktorej som prala denne látkové plienky pre každé dieťa zvlášť a do cca jedného ich roka každému žehlila. Nemala som sa komu ani posťažovať, lebo FB vtedy neboli, na kamarátky mi neostával čas a príbuzní mali každý svoje problémy. Keď mi bolo najťažšie, položila som si otázku, ako to zvládali naše mamy a najmä staré mamy? Vychovávali (bez akéhokoľvek príspevku) niekoľko detí, nepoznali automatickú práčku, mikrovlnku, elektrický či plynový sporák, ústredné kúrenie ani iné výdobytky súčasnej techniky a okrem toho sa starali nielen o domácnosť, ale aj o hydinu, statok, záhradu, role a niezriedka kedy aj o starých, nevládnych rodičov. Vstávať aj o 4 h. ráno kŕmiť zvieratá, podkúriť v peci, variť raňajky chlapom do hory na celý deň, nie 8 h, a potom prať, riadiť, variť, žehliť, obšívať a ešte aj priasť, tkať, šiť, …. už mi ani nenapadá, čo všetko ešte museli stihnúť skôr, ako sa ustatí a hladní chlapi vrátili zo “šihty”, nie z kancelárie. A vtedy som si povedala pre seba a možno dnes tak trochu aj pre vás: Ony to zvládli, vychovali z láskou a k láske toľkých mladých, šikovných a dobrých ľudí – synov a dcér, ktorí si ich vážili, a my to teraz nie sme schopní pri toľkej pomoci techniky, vedy a všetkých tých príbuzných okolo seba ani zďaleka zvládnuť. Aj oni mali choré deti – bez áut a doktorov na telefóne , aj ich deťom rástli zúbky, aj ich deti sa chceli hrať, batoliť, chodiť. Ako to len vtedy zvládli ? Keď to dokázali vtedy ony, dokážem to aj ja ! Nie som o nič horšia! Mne to vtedy pomáhalo, dodávalo mi to energiu do ďalších ťažkých dní a nocí. Nerozmaznávala som si deti hlúposťami, sú z nich šikovní a vzdelaní slušní ľudia, vážia si starších ľudí a hodnoty. Budú také i tie ďalšie generácie detí, ktoré vychovávajú dnešní mladí rodičia? Už teraz vidím, ako deti “cvičia” s dospelými, či už rodičmi alebo so starkými, aké sú nevychované, egoistické, arogantné k iným deťom… mám ich aj v práci. Česť výnimkám. Niektorí rodičia, našťastie, ešte vedia vychovávať deti normálnym spôsobom. Len škoda, že je ich čím ďalej menej. Napriek tomu, že majú na tie deti vďaka technickým vymoženostiam tak veľa času, len ho nevedia s deťmi správne využiť. Bohužiaľ, nato prídu väčšinou, keď už je neskoro.

  9. barbora vraví:

    Decko reve nonstop 🙂 Dobré ráno, jasné, ze reve vkuse. To ked si si to decko robil, si asi nevedel. A to porovnávanie s pracou, sichtou, smenou ci co, tak to je ako fakt chore. Som zvedavá, co budes hovoriť po tom, ked tvoje vlastne decko ti v osemdesiatke utre rit a potom bude na fore vypisovat, ako je to v p… a ze od štátu za to utieranie tvojej riti dostane pat korun. Ty si si to decko teda fakt robit nemal, akurat len tymto clankom demotivujes mladych aby nemali decka.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.