Archív kategórií: Poézia

Odvtedy už ani raz nepadlo slovo o láske. Namiesto toho tichý pohľad a dotyk motýlích krídel na líci. A keď už sa zdalo, že viac ani neznesiem, nebolo toho, kto by prisvedčil, že boli kedysi dvaja zamilovaní.

“Majstre, ako ste sa stal osvieteným?” Nový Budha sa usmial. “Vlastnou skúsenosťou.”

RELATIVITA môže byť

Ak si to dávaš a nič sa nezmenilo, tak si už nedávaj.  

Nepoznáš ma a netušíš, že mi spávaš na duši. Osud je slepý netopier, prstami nám číta z pier, nespojí však naše dlane, odsúdil nás na snívanie. Kým do noci svoj sen vpriadaš, do dlane mi hviezda spadla, s ňou píšem básne do vetra, keby náhoda nás nestretla, bez obáv počkám na teba na prvom schode do neba.