Archív kategórií: Poézia

Toto je moje mesto, kde sa hluk a svetlá kozmodrómu dotýkajú tajomstiev vesmíru. Svet za svetom, môj vlastný balíček tarotových kariet. Osud ich mieša a so smiechom ma núka, ťahaj si, ťahaj…

Deň sa nachýlil a dolu obzorom sa kotúľa naše slnko. Z jeho lúčov neisto visia posledné tiene a z tmy nám veštia osamelé sny. Na peróne spánku na dotyk pier prisaháme spoločnú náruč na úsvite.

Z voňavých lesných malín stále cítim ako chutíš, ako si sa zvodne odtiahla a s úsmevom zahrala, že už nie a ja som ti ich do podľahnutia rozmazával po perách a ešte aj v noci vetril ich vôňu na špičkách tvojich bradaviek, a to bolo naposledy, čo som vnímal opojnosť malín, lebo už na sklonku […]