O závislostiach sa najčastejšie hovorí v spojení s alkoholom, drogami, cigaretami a najnovšie aj vo vzťahu k hracím automatom alebo hraniu počítačových hier. Tieto oblasti závislosti patria z rôznych sociálnych dôvodov medzi tie najvýraznejšie, ale ani zďaleka to neznamená, že patria medzi tie najhlavnejšie alebo najrozšírenejšie. V skutočnosti je život zvrchovaného jednotlivca v slobode a bez škodlivých návykov a nevedomých programov len utópiou. Ak by sme sa naozaj chceli pri sledovaní vlastných životov dopátrať k podstate našich problémov, skôr alebo neskôr by sme narazili na isté vzorce správania, ktoré sa dookola opakujú a tým spôsobujú, že sa v živote poriadne nikam nehýbeme, že nám iskra šťastia neustále uniká pomedzi prsty, a že nežijeme životy, aké by sme chceli žiť. V istom zmysle majú drogovo závislí šťastie v nešťastí, pretože problém s drogami je považovaný za jeden z najvážnejších, venuje sa mu pomerne veľa pozornosti a zároveň užívateľov jednoznačne vymedzuje od zvyšku „normálnej zdravej spoločnosti“. To užívateľom drog dáva istú výhodu spočívajúcu v tom, že si svoj problém s návykovým správaním začnú uvedomovať skôr a spravidla hľadajú spôsoby, ako ho vyriešiť. Tí pozornejší z nich možno zistia, že užívanie drog v skutočnosti nie je príčinou ich problému, ale len jeho príznakom, a že vo väčšine prípadov sú drogy len únikom od nechcenej reality, a preto tento problém nemožno vyriešiť len zameraním pozornosti na samotné drogy, ale práve na tie osobné a sociálne predpoklady, ktoré k ich užívaniu viedli.
Drogovo závislí sme však skoro všetci, akurát má droga každého z nás inú podobu. Niekto roky nedokáže siahnuť na svoj plný potenciál, lebo žije svoj život vo svete počítačových hier, druhý hľadá svoju dávku šťastia pri sledovaní obľúbenosti svojich príspevkov na Facebooku, pre tretieho sa zarábanie peňazí a dosahovanie hmotného úspechu stalo životnou modlou, iný sa nedokáže citovo odpútať od človeka, ktorý ho nemiluje alebo mu ubližuje, príp. opakovane vyhľadáva partnerov, ktorí sa k nemu správajú rovnako zle. Deti bývajú často závislé na rodičovskej starostlivosti, matky častokrát natoľko prilipnú k svojej rodičovskej roly, že ich život po odchode detí stráca zmysel. Niekto si bez značkového oblečenia a vonkajšieho štýlu nevie svoj život ani prestaviť. Niekto ďalší sa prostredníctvom náboženstva, ezoteriky, či zritualizovaných návykov zdanlivo pozdvihol na vyššiu úroveň, ale v reálnom živote jeho presvedčenia nefungujú a šťastie neprichádza. Náš život v nezávislosti je častokrát len zdanlivý a potácame sa životom v depresiách, s pocitom nezmyselnosti, prázdnoty a s výčitkami za svoje zlyhania, keď siahame po prostriedkoch dočasného uspokojenia. Väčšina ľudí vlastne ani nechápe, čo to tá nezávislosť v skutočnosti je, pretože svoje životy v slobode nikdy reálne nežili. Tieto otázky však vedú oveľa hlbšie. Uvedomenie si svojej závislosti je cestou k oslobodeniu od toho, čo nie je naše, a priblíženiu sa k tomu, kým v skutočnosti sme. Nemusíme byť svojou túžbou, svojím utrpením, ani svojou vlastnou ničotnosťou, pretože nie sme tým nevedomým programom, ktorý nás k tomuto dôsledku vedie. Cesta sebapoznania je zároveň cestou oslobodenia. A verte mi, je to len jediný krok k slobode…
